Emócie sa stanú zbytočnými

Autor: Jarmila Mikušová | 12.12.2007 o 0:08 | Karma článku: 4,93 | Prečítané:  1926x

Vždy ma dojímali ortodoxní konzervatívci so svojími insitnými obrázkami mamy s čerstvo napečeným jablkovým koláčom a úrodným lonom. A tiež svojimi popismi bezpečného sveta, v ktorom sú gayovia naničhodnými sodomitmi a každý moslim potenciálnym narušiteľom judeokresťanskej idylky. A aký je váš kruh empatie, do ktorého ste si vyselektovali ľudí hodných tohto pomenovania, súcich na to, aby ste ich považovali za rovnocenných bratov, zasluhujúcich dôstojné zaobchádzanie?

Je logickým a správnym vyústením humanizmu, že kruh empatie rozširuje na celý ľudský druh. Akceptovanie homosexuality či propagácia multikulturalizmu sú však jednými z posledných krokov pred bodom maxima, za ktorým bude nasledovať úpadok, posthumánny svet bez autentických emócií. Liberáli tak svojím vlastným presvedčením oblúkom kráčajú k ére, ktorá zneguje ich hodnoty.

Ak neobmedzíme svoj kruh empatie, ocitneme sa v priestore neistého sveta (uncertain world), ktorý sa mení oveľa vyššou rýchlosťou, ako ho dokážeme imitovať. V neistom svete je najúspešnejšou stratégiou rozdeliť proces rozhodovania do menších krokov, prispôsobených okamžitým hodnotám premenných. Nie náhodou sa v globalizovanom svete na piedestál dostala flexibilita a spontaneita, schopnosť briskne reagovať na nové a nepretržite sa meniace okolnosti. Neistý svet globalizácie vyzýva náš mozog na súboj, v ktorom ako výkonný procesor obstojí iba v prípade, ak pracuje pri vysokej frekvencii.

Autentické emócie sú balastom, ktorý nám bráni v rýchlom a presnom rozhodovaní. Hnev a nenávisť zastrie hlavu, ktorá sa nedokáže sústrediť na pragmatický decision making. Bolesť a smútok, keď nás opustí milovaný, nás nadlho ochromí.

Milovať blížneho svojho znamená empatiu v kruhu známeho, útulného, ktoré neohrozuje. V uzamknutí prostredia malej komunity je súcit a kooperatívne správanie tou najvhodnejšou stratégiou, tvrdia utilitaristi. Stratégiou, ktorá robí zo života príjemné miesto na spočinutie, dodávajú rozhorčene idealisti.

V neistom svete sú však city - to najvyššie privilégium ľudstva - neletálnou zbraňou. V kompetitívnom prostredí nás robia zraniteľnými, preto sa ich budeme snažiť zbaviť.

„Posthumánnymi sa totiž nestaneme tým, že naučíme stroje rozumieť informáciám, ktoré spracúvajú, ale skôr tým, že my sa naučíme myslieť, ako myslia stroje." (cit.)

(Inšpirované textom Egon Gál: Humanizmus a posthumanizmus)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rebríček slobody tlače je zmanipulovaný, tvrdia politici Smeru

Novinári sa na Slovensku stávajú škodnou, tvrdí mediálny analytik.


Už ste čítali?