Finančná kríza a fenomén neodhadnuteľného rizika

Autor: Jarmila Mikušová | 3.11.2008 o 0:33 | Karma článku: 7,40 | Prečítané:  2184x

Odkedy to má kapitalizmus v súčasnej konštelácii nahnuté, mohutne sa zvýšil dopyt po Marxovom Kapitále. A ja sa tomu teším - nie že by som bola presvedčená marxistka, len mi už lezie na nervy tento unipolárny svet, v ktorom každý, kto finančný kapitalizmus nepovažuje za najlepší možný systém, dostane viňetku s nápisom „červený loptoš hodný opľutia".

„Idey vládnucej triedy sú v každej epoche vládnucimi ideami," povedal kedysi Karl a mal recht. Keď sú ľudia rôznymi kanálmi oblbovaní plauzibilnými, heslovitými pravdami, percentuálny výskyt tých čurajúcich proti vetru bude pomerne malý. Sovietsky zväz bol náš kamoš predvčerom, v perfektný balans trhu sme verili včera, dnes čítame hedlajny o padajúcich indexoch, no a pesimisti sa zajtra postavia do šóry na polievku.

Francis Fukuyama po páde komunizmu šveholil niečo o konci histórie a triumfe Západu, evidentnom vďaka „totálnemu vyčerpaniu životaschopných systematických alternatív voči západnému liberalizmu". Fukuyama chválil deň pred večerom, prosto udelil medailu atlétovi s ťažkým pľúcnym emfyzémom, ešte než ten kripel stihol pretrhnúť cieľovú pásku.
Pôvodne som o finančnej kríze plánovala seriózny traktát, ale po Sudorovom rozhovore s Karpišom som si povedala, že načo. Pán Karpiš to porozprával pekne, aj by som súhlasila, ale na rozdiel od neho nemám neotrasiteľne jasno v tom, koho načim za finančnú krízu fackovať. Aj konzervatívci v tom majú štandardne jasno, neva, že je to neobjektívne ako prasa. Hlavne nesiahať na ideovú konzistenciu: cyklický vývoj v trhovej ekonomike je prirodzený, treba už len dúfať, aby tá amplitúda výchylky nešla tak hlboko, že to ekonomika nerozchodí.

Kým v serióznych médiách na Západe nájdete záľahu serióznych analýz, a to aj s neveľmi optimistickými víziami, v slovenských médiách nás po hlave potľapká a upokojí švihák Štulajter, prípadne Krajcer zvolá kompletnú úderku a je z toho totálna zívačka.

O subprime hypotékach a nezodpovedných občanoch počul už hádam každý, aj o tom, že za to celé môže ešte demokrat (!) Clinton s dementným komunistickým nápadom dopriať každému strechu nad hlavou. Pridáme si k tomu pár kusých informácií o lacných peniazoch z FED-u či o tom, že ten hustý bailout zabránil trhu, aby sa vyreguloval sám, a môžeme o kríze fundovane diskutovať, prípadne sa uchádzať o miesto asistenta v Konzervatívnom inštitúte.

Kravaťáci na burzách posledný mesiac pijú viac ako zvyčajne a vedia prečo. Sú pešiakmi fragilného systému postaveného na iracionálnej viere, ktorý môže lavína paniky zničiť ľahšie, ako si dokážeme predstaviť. (Nie, nevyberajte tie peniaze z bežného účtu, dostanete len špeciálny papier krytý dôverou. Neohrozujte systém svojou nedôverou, preboha.)

Keď George W. Bush hovoril o vlasteneckej povinnosti venovať sa shoppingu, nabádal amerických občanov, aby sa zadlžili vo vyššom záujme systému - v záujme hospodárskeho rastu. Juraj Karpiš v rozhovore vyslovil zásadnú pravdu, ktorú sme si odvykli počúvať: k bohatstvu sa dá dopracovať výhradne šetrením. Kde sú tie staré dobré časy, keď sme intuítivne chápali, že dlh je synonymom chudoby.

„Splácím hypotéku," takto univerzálne sa ospravedlňoval hlavný hrdina filmu Thank you for smoking pri ľubovoľnom amorálnom počine. Mať hypotéku na svoju jedinú nehnuteľnosť nie je len synonymom chudoby, ale aj otroctva. Hypotéky ako masový produkt sú zase najviditeľnejším symptómom amorálnosti súčasnej verzie kapitalizmu - a nie náhodou stoja na počiatku jej zániku.

Ľahko sa zabúda na fakt, že ekonómia je spoločenská, nie exaktná veda. Iste, kravaťáci operujú s číslicami, modelmi a grafmi, lenže potom máme právo pýtať sa, ako je možné, že dokážu ohromnej časti populácie predať produkt s viazanosťou niekoľko desaťročí, keď sú oboznámení s vyššie zmienenou skutočnosťou o cyklickom striedaní recesie a konjunktúry. Aha, oni len nasledujú self-interest, s vražednou nestabilitou nerátajú. (Ako by aj mohli.)

Hypotéky fungujú fajn za normálnych podmienok, ak teda uplynulý vývoj ekonomiky považujeme za normu. Pri všeľudovom rozšírení a kritických podmienkach predstavujú fenomén neodhadnuteľného rizika.

A čo na to Onkel Marx
Pri správe o zvýšenom predaji Kapitálu tradične dobre informovaný redaktor Markízy nezabudol podotknúť, že Marx kapitalizmus nenávidel. Marx bol kapitalizmom a jeho výdobytkami v skutočnosti fascinovaný, iba tak decentne podotýkal, že v istom časovom okamihu zastará rovnako, ako keď feudalizmus zakapal pod náporom priemyselnej revolúcie.

Niekdajší prapôvodný kapitalizmus má so súčasnou verziou málo spoločné - v organizme reálnej ekonomiky totiž už dávnejšie vyrašil virtuálny mutant: konkrétne finančné trhy, na ktorých sa obchoduje s derivátmi, ktoré možno nakupovať na dlh a - čo je naozaj fascinujúce - ktoré môžu byť na dlhoch postavené.

Ten kapitalizmus je nepoučiteľný. Ako keby už za sebou nemal beta verziu prúseru - najprv drbne burza a potom zmordovaní občania nevládzu splácať úvery. No ale veď vás nikto nenútil, aby ste si ich brali, nie?

xxx


Pekná amatérska analýza v slovenčine - Dôsledky finančnej krízy na vývoj globálnej ekonomiky a Slovenska

Dokument ČT - Život na dluh

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?